


Moje každodenné trápenie s jazykovou úzkosťou zahŕňalo:
Pocit straty dôstojnosti – doma som schopná žena, ale v cudzine sa cítim ako bezmocné dieťa
Strach z osamelosti večer – radšej jem rožok na izbe, než čeliť pohľadom v reštaurácii
Panika z logistiky – čo ak nastúpim do zlého vlaku a sprievodca mi nebude rozumieť?
Zdravotné riziká – obava, že v kríze nebudem vedieť vysvetliť, čo sa deje
Sociálna izolácia – ťažké nájsť komunitu rovesníčok, kde sa necítim ako piate koleso na voze
Roky som sa snažila prelomiť tento cyklus, ale zakaždým som sa vrátila frustrovaná.




